Balustrádový múrik stojí pri Dunaji skoro 60 rokov, dotváral a na časti ešte aj dnes dotvára atmosféru bratislavského nábrežia. Materiálom bol spišský travertín, na dotyk príjemný teplý kameň. V tom čase populárny, domáci slovenský kameň, mnohé verejné budovy s ním boli obložené, napr. Matušíkov Prior na Kamennom námestí. Žiaľ je to kameň pórovitý, architektov vtedy nenapadlo že sa o pár rokov tak zmení mestské ovzdušie, špina a prašnosť, všetky tie póry, jamky a priehľlbinky ako špongia nasajú a uložia všetku vtedajšiu mestskú špinu, komíny a výfuky. Skoro nevyčistiteľne. Asi dnes, nie len pre vyčerpanosť ložísk, by ho už nepoužili.
Vtedy však áno, ako si ho ja pamätám, najmä pred PKO pri vyvetraní sa z Jazzových dní slúžil na opieranie pri pofajčievaní, či zamyslenom dívaní sa do vody. Dobre slúžil desiatky rokov, kým sa jeho podstatná časť pred pár rokmi nezdemontovala a nahradila sa betónovým protipovodňovým múrom. Dnes na Rázusovom nábreží (pred SNG a hotelmi Devín a Danube) z lavičiek pozeráme do betónu. Trochu kultivovanejšiu betónovú verziu, s náznakom rebier, máme pred River parkom. Ale nie je to ten náš travertínový múrik, hoci kamenný - ale s priezormi, ktoré ho odľahčujú, V ktorom boli urobené vyhliadkové polkruhy s len železným zábradlím. Pôvodná dĺžka vyše 2 kilometre, pre chodca skoro 30 min, prechádzky, podľa dobových záznamov ručne sekaný aj ručne skladaný. Dnes hrozí zánik aj ďalšej časti smerom ku Lafranconi. Treba pochváliť súčasné hlavné mesto, že dalo zamietavé stanovisko k navrhovanej zámene za betón a požiadalo, okrem technického hľadiska, nájsť spôsob zachovania travertínového múrika.
Zaujímalo ma, kde skončili, už v minulosti rozobraté a odvezené časti balustrádového múrika. Podľa článkov vo vtedajších novinách boli uskladnené niekde v Čiernom lese. Tam nikto, komu raz odtiahli auto, nechodí rád. Ja som prekonal fóbiu a v peknom jesennom dni vybral sa ho hľadať. Tmavý oblek, kravata, svetlá košeľa s jemným prúžkom boli tou najlepšou maskovacou uniformou. V tom preniknete kdekoľvek, aj na skládku. Našiel som.
Balustrádový múrik bol pôvodne zložený na paletách, tie už dávno zhnili a kamene vlastnou váhou sa zrútili, porozbíjali. Ak dobové správy tvrdili, že je pod plachtami, dnes po plachtách nezostali ani šnúrky, ktoré ich možno pridržiavali. Na malom mieste pár kusov, ktoré sa nevedno prečo zachovali v celosti. Veď vidíte na obrázkoch. Podľa stavu v akom to je, apokalypsa bola už dávnejšie, pred pár rokmi. Poučenie ? Nechytať. Nerozoberať. Nechať múrik tak ako je a hľadať iný spôsob protipovodňovej ochrany. Ak bude predsa len treba hýbať, neveriť správam, že je uložený pod plachtami a čaká na ďalšie použitie. Pokiaľ tým ďalším použitím sa nemyslí, že sa ako drť odvezie do vápenky či cementárne...
Kameň a bolesť
Zobraziť galériu (6 obrázkov)Ernest Huska, Petržalský okrášľovací spolok